Mám tu na stole okno do minulosti
tam, kde ešte žili mamutie kosti.
Triesky stola boli ešte troška hnoja,
ktorou dedo kŕmil žaluď z duba.
Ty si bola ešte malé dieťa v perí,
vôkol boli kvety a tie .. . včely.
Nad tebou bol kus mojej kokakoly
bol biely, hebký, taký...oblakový.
Tvoj úsmev spočinul však na vtáčkovi,
ako horlivo ti vraví čviri-čviri.
Tak som zavrel okno, nech tu neni prievan
a moje veci nech neidú do tvojho sveta.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára